Ďalšie vzdelávanie definuje zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní ako súčasť celoživotného vzdelávania. Môže sa uskutočňovať tak prostredníctvom formálneho, neformálneho vzdelávania ako aj informálneho učenia sa. Za ďalšie vzdelávanie sa považuje vzdelávanie, ktoré nadväzuje na školské vzdelávanie a umožňuje doplnenie, obnovenie, rozšírenie či prehĺbenie si získaného vzdelania. Pomocou ďalšieho vzdelávania je však aj možné rekvalifikovať sa, alebo uspokojiť svoje záujmy a tiež poskytuje spôsobilosť zapájať sa do života občianskej spoločnosti. Ďalším vzdelávaním sa nezískava stupeň vzdelania. Z hľadiska legislatívy je oblasť ďalšieho vzdelávania na Slovensku riešená už viac ako desať rokov. Najskôr to bol zákon č. 368 z roku 1997 o ďalšom vzdelávaní a v súčasnosti platí zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní, prijatý v decembri 2009 a novelizovaný v októbri 2012. Tento zákon síce ustanovil niekoľko dôležitých inštitútov pre ďalší rozvoj systému celoživotného vzdelávania ako napríklad akreditáciu na základe kvalifikačných štandardov, uznávanie výsledkov ďalšieho vzdelávania, monitorovanie a prognózovanie vzdelávacích potrieb.

Kto vzdeláva dospelých ?

V podmienkach Slovenskej republiky sa ďalšie vzdelávanie uskutočňuje v inštitúciách ďalšieho vzdelávania, v školách, školských a mimoškolských zariadeniach. Patria medzi ne napríklad školy a vzdelávacie organizácie orgánov štátnej správy, zariadení obcí a miest, vzdelávacie zariadenia zamestnávateľov, stavovských organizácií, profesijných zväzov, družstiev, odborových organizácií, občianskych a záujmových združení, cirkví a náboženských spoločností, kultúrnych ustanovizní a iné, a to tak fyzických, ako aj právnických osôb. Presný počet inštitúcií pôsobiacich v ďalšom vzdelávaní nepoznáme. Zo skúsenosti vieme, že mnohé zo vzdelávacích spoločností však aktivity v oblasti ďalšieho vzdelávania nerealizujú. Zo zdroja Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR máme ďalšie dve čísla, ktoré nám môžu pomôcť v odhade, a to údaj o počte inštitúcií, ktoré získali akreditáciu programu ďalšieho vzdelávania, takých je viac ako 2 000. Druhé číslo pochádza z priamo riadenej inštitúcie MŠVVŠ SR – Ústavu informácií a prognóz školstva, ktorý vykonáva zber údajov prostredníctvom Štátneho štatistického výkazu o ďalšom vzdelávaní (DALV) v súlade so zákonom č. 298/2010 Z. z. Do spracovania bolo zahrnutých spolu 1 145 vzdelávacích inštitúcií. Z nich 564 uviedlo, že v roku 2011 nerealizovali žiadne ďalšie vzdelávanie a 581 vzdelávacie aktivity z oblasti ďalšieho vzdelávania poskytovalo (z nich 270 realizovalo vzdelávacie programy akreditované MŠVVaŠ SR). Na realizácii ďalšieho vzdelávania sa podieľalo 12 851 pedagogických a organizačných pracovníkov, z nich bolo 11 276 lektorov (vrátane tých, ktorí vykonávali aj organizačnú prácu) a 1 275 organizačných pracovníkov (nevenovali sa pedagogickej činnosti). Z celkového počtu 12 851 pedagogických a organizačných pracovníkov malo pedagogickú alebo andragogickú kvalifikáciu 2 816 (22 %), z toho lektorov 2 663 (24%), organizačných pracovníkov 153 (12%).

• Lektor ďalšieho vzdelávania je voľná živnosť, a keďže neexistujú legislatívne obmedzenia pre pôsobenie v oblasti ďalšieho vzdelávania, lektorom môže byť hocikto bez ohľadu na úroveň vzdelania, vedomostí, kompetencií či zručností. V dokumente Stratégia celoživotného vzdelávania 2011 sa však konštatuje, že pripravovaná novela zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa bude zaoberať týmto problémom a ustanoví kvalitatívne štandardy pre lektorov ďalšieho vzdelávania. Situácia súvisiaca s akreditáciami podľa zákona 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní si v roku 2012 vyžiadala vytvorenie kvalifikačného štandardu, na základe ktorého inštitúcie ďalšieho vzdelávania majú možnosť vypracovať vzdelávací program a žiadať o jeho akreditáciu. Pri stanovovaní kvalitatívnych štandardov pre lektorov napomohli predovšetkým Asociácia inštitúcií vzdelávania dospelých v SR, Katedra andragogiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Národný ústav celoživotného vzdelávania. Kvalifikačný štandard lektora ďalšieho vzdelávania si môžete pozrieť tu.
• Kvalifikácia lektora pozostáva z teoretických poznatkov, zručností a získaných lektorských kompetencií. Teoretické poznatky obsahujú napríklad témy ako základy vzdelávania dospelých (terminológia, teoretické východiská, legislatíva), osobnosť a profesijné kompetencie lektora, špecifiká učenia sa dospelých, bariéry vo vzdelávaní dospelých, analýza vzdelávacích potrieb a stanovenie cieľov, stanovenie obsahu, metódy a formy vzdelávania, diagnostikovanie a hodnotenie vo vzdelávaní dospelých, komunikácia, moderné technológie vo vzdelávaní dospelých. Praktické zručnosti sa týkajú osvojenia si praktických lektorských zručností z oblasti projektovania vzdelávania; používania jednotlivých metód vzdelávania dospelých; diagnostikovania vo vzdelávaní, využívania metód hodnotenia; prezentačných a komunikačných zručností a samostatného lektorského vystúpenia účastníkov.
• Pri tvorbe uvedeného kvalifikačného štandardu čiastočnej kvalifikácie Lektor boli použité rakúske podklady (model Weiterbildungsakademie Österreich, WBA), inšpiráciou bol aj Certifikačný kurz lektorov, ktorý šesť rokov poskytovala Asociácia inštitúcií vzdelávania dospelých v SR (AIVD v SR) a má desiatky absolventov a kurz Akadémie vzdelávania, vytvorený prof. PhDr. Vierou Prusákovou, CSc., ktorý úspešne absolvovalo viac ako tisíc slovenských lektorov.Nakoľko akreditácie podľa už zrušeného zákona č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní majú platnosť 5 rokov, budeme sa až do roku 2015 stretávať s desiatkami akreditovaných programov podľa uvedeného zákona. Tieto programy však majú rôznu časovú dotáciu, rôzny obsah, niektoré obsahujú len vybrané lektorské zručnosti a podmienky za ktorých boli vydané tieto akreditácie sa značne líšia od súčasných. Týka sa to predovšetkým požiadaviek na garanta a lektorov vzdelávacieho programu.

 

Kto sa vzdeláva ?

Lisabonská stratégia si stanovila za cieľ u dospelých v produktívnom veku dosiahnuť v priemere v EÚ 12,5% účasť na celoživotnom vzdelávaní. Na Slovensku je to však podľa posledných zistení z roku 2014 iba 3% účasť, pričom v priemere za EÚ bola na úrovni 10,7 % (http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do). Zo zistení Ústavu informácií a prognóz školstva (UIPŠ) vyplýva, že viac ako polovica účastníkov ďalšieho vzdelávania (56%) sú ľudia vysokoškolsky vzdelaní. Potvrdzuje to celosvetový trend, že vzdelanejší pociťujú potrebu ďalšieho vzdelávania viac, a zároveň ako finančne lepšie zabezpečená skupina si toto vzdelávanie aj vedia sami financovať. Často sa preto konštatuje, že ľudia, ktorí sa potrebujú ďalej vzdelávať najviac, sa nevzdelávajú a naopak. Medzi najfrekventovanejšiu prekážku účasti na ďalšom vzdelávaní patrí jednoznačne finančná náročnosť (46%). Ďalšími prekážkami sú časová náročnosť, nedostatok motivácie, náročnosť vzdelávania, nízka informovanosť či nedôvera v efektívnosť. Zásadnou prekážkou v účasti na ďalšom vzdelávaní je jeho nízka akceptácia zamestnávateľmi.

Čo sa vzdeláva ?

Ďalšie vzdelávanie na Slovensku je poskytované prevažne na trhovom princípe a zatiaľ neexistuje systém jeho financovania štátom, čo má riešiť v súčasnosti pripravovaná novela zákona č. 568/2009 Z.z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento fakt negatívne ovplyvňuje nielen prístup k ďalšiemu vzdelávaniu pre ohrozené cieľové skupiny, ale aj obsahové zameranie ponuky ďalšieho vzdelávania. V ďalšom vzdelávaní prevažuje záujem o témy, ktoré účastníci využijú pre svoj profesijný rast. V prevažnej miere sa zaujímajú o vzdelávacie aktivity zamerané na osobnostný rast, manažérske zručnosti, cudzie jazyky a zručnosti v oblasti IKT. Takisto je záujem o vzdelávacie aktivity, ktoré možno charakterizovať ako ďalšie odborné vzdelávanie, rekvalifikácia či kontinuálne vzdelávanie, a ďalej o záujmové, občianske vzdelávanie, vzdelávanie seniorov či iné vzdelávanie, ktorým účastník ďalšieho vzdelávania uspokojuje svoje záujmy, zapája sa do života občianskej spoločnosti a všeobecne rozvíja svoju osobnosť. Pri ďalšom odbornom vzdelávaní je však pôsobnosť obmedzená – na Slovensku chýbajú kvalifikačné štandardy a hodnotiace štandardy, ktoré by zjednodušili orientáciu v kvalifikačných predpokladoch pre čiastočné a úplné kvalifikácie.

Ako sa vzdeláva ?

V Slovenskej republike existuje široká sieť vzdelávacích inštitúcií poskytujúcich vzdelávacie programy v ďalšom vzdelávaní, avšak kvalita obsahu týchto vzdelávacích programov, ako aj systém overovania a uznávania výsledkov vzdelávania sú zatiaľ nedoriešené. Nie sú vytvorené kvalifikačné štandardy a hodnotiace štandardy pre získanie čiastočnej alebo úplnej kvalifikácie formou Národnej sústavy kvalifikácií. Taktiež nie sú vytvorené povinné štandardy lektorov napriek tomu, že sprostredkúvajú prenos poznatkov do ďalšieho vzdelávania. Celkové zlepšenie kvalitatívnej úrovne ďalšieho vzdelávania možno očakávať vytvorením štandardov pre lektorov ďalšieho vzdelávania, kvalifikačných štandardov a hodnotiacich štandardov, modulovo usporiadaných vzdelávacích programov v súlade so zámerom vytvoriť Národnú sústavu kvalifikácií, systému uznávania výsledkov ďalšieho vzdelávania vykonaním skúšky pred skúšobnou komisiou podľa hodnotiacich štandardov a pod.

Nakoľko je poskytovanie ďalšieho vzdelávania voľnou živnosťou, vzdelávacie programy môže v súčasnosti poskytovať ktokoľvek bez ohľadu na to, či má vyhovujúce priestorové, materiálno – technické alebo personálne zabezpečenie. Nie sú stanovené ani minimálne štandardy kvality vzdelávacej inštitúcie, ale ani minimálne štandardy pre lektorov ďalšieho vzdelávania. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že niektoré rezorty majú svoje vlastné požiadavky pre kvalifikáciu vzdelávateľov. Závisia od obsahu vzdelávania, zamerania, úrovne obsahu programu, cieľovej skupiny, profilu absolventa a podobne. Napríklad Národný Inšpektorát práce či Ministerstvo vnútra SR – Prezídium hasičského a záchranného zboru vyžaduje, aby lektori pôsobiaci v ich oblasti boli absolventmi akreditovaného kurzu MŠVVaŠ SR. V iných prípadoch však platí, že každý, kto má odborný kvalifikačný predpoklad, môže byť lektorom ďalšieho vzdelávania.

Uvedené nedostatky a problematiku majú v súčasnosti za cieľ riešiť národné projekty, ktoré budú ukončené v roku 2015 (www.tvorbansk.sk, www.cvanu.sk). Problematikou ďalšieho vzdelávania sa zaoberá aj nový operačný program Ľudské zdroje pre nové programové obdobie 2014-2020. Na podnet Asociácie inštitúcií vzdelávania dospelých v Slovenskej republike (AIVD v SR), ako najväčšej profesijnej asociácie vo vzdelávaní dospelých, vznikla iniciatíva, pôsobiaca v prospech riešenia otázky certifikácie lektorov ďalšieho vzdelávania. Viac ako 60 členských inštitúcií AIVD považuje túto problematiku za kľúčovú. Aj uskutočnený prieskum AIVD z roku 2010, ktorého respondentmi boli lektori ďalšieho vzdelávania, potvrdil potrebu riešenia tohto problému (64%). V rokoch 2011 až 2013 bol realizovaný medzinárodný projekt Increasing quality of FET educational and certification system / Zvyšovanie kvality systému edukácie a certifikácie lektorov ďalšieho vzdelávania (Leonardo da Vinci – Transfer inovácií). Koordinátorom projektu bol Národný ústav celoživotného vzdelávania, za slovenskú stranu bola zastúpená aj Akadémia vzdelávania a AIVD.

Ďalšími partnermi boli Steirische Volkswirtschaftliche Gesellschaft, Bundesinstitut für Erwachsenenbildung z Rakúska a BME, Felnőttképzők Szövetsége, OED Budapest z Maďarskej republiky. Hlavným cieľom projektu IQFET bolo zlepšenie momentálneho stavu na poli vzdelávania a certifikácie lektorov prostredníctvom transferu úspešne fungujúceho rakúskeho modelu. Čiastkovým cieľom bolo pretaviť uvedené inovácie do návrhu legislatívnych zmien v oboch cieľových krajinách. Výstupom projektu je okrem iného aj kurz odbornej prípravy lektorov a návrh systému certifikácie lektorov ďalšieho vzdelávania s prepojením na Národnú sústavu kvalifikácií a legislatívnu úpravu.