Dominovala tu predstava o dosahovaní výkonu prostredníctvom iných ľudí. Neskôr sa manažment chápe hlavne ako "umenie dosiahnuť vytýčené ciele podniku". Do popredia sa dostávajú otázky definovania cieľov a hľadanie metód a prístupov, ako vytýčené ciele dosiahnuť. V rámci manažmentu sa začali rozvíjať a zdokonaľovať činnosti, ktoré manažéri vykonávajú - plánovanie, rozhodovanie, organizovanie, vedenie ľudí a ich motivácia, ale tiež vytváranie a zdokonaľovanie informačných a kontrolných systémov manažmentu.

V podnikovej ekonomike chápeme manažment v dvoch podobách:. Manažment v súčasnosti vystupuje v troch podobách:

1. manažment ako proces riadenia podniku /funkčná podoba/ - dôraz sa kladie na prístupy, metódy a techniky, ktoré sa používajú v riadení podniku
2. manažment ako riadiaci aparát - manažéri podniku /inštitucionálna podoba/ - ide o vykonávateľov riadiaceho procesu. Sú to pracovníci, ktorí sú zodpovední za podnik a vnútropodnikové útvary. Do manažmentu podniku patria od riaditeľa podniku (je na vrchole pyramídy manažmentu podniku), cez manažérov zodpovedných za riadenie jednotlivých špecifických oblastí v organizácií (napr. vedúci útvaru marketingu, výroby, zásobovania) a relatívne samostatných menších jednotiek, na ktoré sa člení organizácia (vedúci závodu, prevádzok) až po manažérov na najnižšom stupni riadenia (vedúci oddelenia, majster dielne)
3. manažment ako vedná disciplína - je odvodený od teórie, ktorá sa sústreďuje na neustále zdokonaľovanie prístupov, nástrojov, metód a techník, ktoré umožňujú manažérom zdokonaľovať proces manažmentu. Manažment ako vedná disciplína sa venuje všeobecným otázkam manažmentu organizácií a spoločenských systémov, ale aj špecifickým problémom manažmentu v rôznych oblastiach (napríklad finančný manažment, manažment ľudských zdrojov a podobne)

Manažment ako proces, profesia i vedná disciplína nie je orientovaný iba na výrobné podniky, kde našiel svoje pôvodné uplatnenie. Dnes má všeobecné uplatnenie v rôznych odvetviach, organizáciách a inštitúciách. Manažment je rovnako dôležitý v obchode, nemocnici, škole, divadle, miestnom úrode ale i výrobnom podniku.

TIME-MANAGEMENT (časový manažment) - znamená organizáciu času tak, aby človek nebol pod neustálym stresom, ale aby zvládal svoje povinnosti v pohode.

SELF-MANAGEMENT je plánovanie a organizovanie vlastnej činnosti a práce so zámerom dosiahnuť vytýčený cieľ. Človek, ktorý chce byť v živote úspešný, musí plánovať svoju budúcnosť a nesmie sa spoliehať na náhodu.

Začiatky teórie manažmentu siahajú do polovice 19. storočia. Bolo to obdobie nástupu priemyselnej revolúcie a rýchleho rozvoja priemyselnej výroby. Pre toto obdobie je charakteristický prechod od domácej kusovej výroby k továrenskej veľkovýrobe. V tom období neexistovala žiadna špeciálna teória manažmentu. Až nástup priemyselnej výroby a rýchly rozvoj veľkovýroby si vyžiadali zmeniť prístupy k riadeniu vznikajúcich a rozvíjajúcich sa podnikov. Zmenilo sa postavenie a pôsobenie človeka vo výrobnom procese. Teória manažmentu sa snažila posilniť a zvýrazniť postavenie a úlohu človeka vo výrobnom procese. Manažment je v podstate riadenie. Pod riadením rozumieme usmerňovanie javov, ktoré sa dejú v určitých systémoch.

Manažérske funkcie:
Manažérske funkcie sú základné činnosti, ktoré vykonávajú manažéri v procese manažmentu. Manažérske funkcie nemožno chápať izolovanie. Sú to vzájomne prepojené činnosti, ktoré vykonávajú manažéri v procese manažmentu.

Plánovanie ako funkcia manažmentu
V procese manažmentu podniku má plánovanie kľúčové postavenie. Považuje za východiskovú a najdôležitejšiu funkciu manažmentu. Plánovanie je proces vytyčovania cieľov podniku a stanovenia zdrojov, postupov a prostriedkov, ako tieto ciele dosiahnuť. Plánovanie zahŕňa:
- vytýčenie cieľov,
- stanovenie prostriedkov na dosiahnutie cieľov,
- určenie ciest a spôsobov na dosiahnutie cieľov

Pod prežitím podniku rozumieme udržanie si dlhodobej platobnej schopnosti - schopnosti hradiť v požadovanom čase záväzky podniku. Pod rentabilitou kapitálu (výnosnosťou kapitálu) rozumieme vzťah zisku k vloženému kapitálu. Rast podielu na trhu znamená zlepšenie postavenia podniku na trhu a jeho možnosti ovplyvňovať úroveň cien, kvalitu a pod. Od vrcholového cieľa sa odvíjajú čiastkové ciele.Splnením čiastkových cieľov sa dosahuje splnenie vrcholového cieľa.

Podnikové ciele sa členia na:
hospodárske ciele - tu patria výkonové ciele (napr. podiel na trhu), ekonomické ciele (napr. objem obratu, zisk), a finančné ciele (napr. platobná schopnosť podniku)
sociálne ciele - zamerané na sociálne aspekty, napr. spravodlivé ocenenie práce, lepšie pracovné podmienky apod.

Prostriedky na dosiahnutie cieľov:
pracovné - tu patria manažéri a zamestnanci podniku
materiálové - suroviny, materiál, polotovary
kapacitné - stroje a zariadenia, výrobné kapacity
finančné - kapitál, úvery, zisk

Organizovanie ako funkcia manažmentu:

Organizovanie je súbor činností a procesov, ktoré zabezpečujú plynulú činnosť podniku. Organizovanie zamedzuje nekoordinovanému správaniu sa objektov a vytvára podmienky pre ich harmonizované pôsobenie v rámci celku.

Úlohou organizovania je:
• vytvoriť organizáciu - nahradiť neusporiadanosť (chaos) poriadkom, živelnosť cieľavedomosťou a neurčitosť určitosťou
• vytvoriť hierarchické vzťahy v organizácii - to znamená vymedziť kompetencie, zodpovednosť
• vytvoriť podmienky pre vznik synergických efektov - aby efekty vytvorené za celok (podnik) boli väčšie ako súčet čiastkových efektov vytvorených jednotlivými prvkami alebo časťami organizácie (napr. oddeleniami, útvarmi...)
• vytvoriť podmienky pre stabilitu organizácie - zavádzať do organizácie prvky pevnosti, rovnovážnosti a stability

Vedenie ľudí ako funkcia manažmentu:
Vedenie ľudí patrí medzi najdôležitejšie manažérske funkcie. Predstavuje činnosť manažéra, ktorá je zameraná na usmerňovanie ľudí, aby sa dosiahli vytýčené ciele. Od schopnosti a spôsobu manažérov viesť ľudí závisia výsledky jednotlivcov i celého podniku. Takto sa táto manažérska funkcia stáva zároveň aj umením. Každý manažér teda musí mať vodcovské schopnosti, aby presvedčil ľudí a získal nasledovníkov a dosiahol u nich také správanie, ktoré smeruje k naplneniu vytýčených cieľov. Ale nie každý, kto má vodcovské schopnosti musí byť aj dobrým manažérom. Manažér musí okrem vedenia vedieť plánovať, organizovať a kontrolovať.

Pod vedením ľudí v "užšom zmysle" rozumieme bezprostredné pôsobenie manažéra na svojich podriadených. Pod vedením v "širšom zmysle" rozumieme okrem bezprostredného pôsobenia manažéra na podriadených aj vytváranie takého prostredia, v ktorom sú pracovníci ochotní svoje záujmy a ciele podriaďovať cieľom kolektívu a podniku. Súčasťou vedenia je aj schopnosť manažéra motivovať ľudí, komunikovať s nimi a podporovať ich správanie k napĺňaniu vytýčených cieľov.

Kontrola ako funkcia manažmentu:
Kontrola je funkciou manažmentu zameraná na sledovanie a hodnotenie javov a procesov, ktoré v podniku už prebehli, prebiehajú alebo ešte len prebehnú. Výsledky kontroly využívajú manažéri v rozhodovaní v celom procese manažmentu. Podstata kontroly spočíva v náročnom, kritickom a objektívnom hodnotení kontrolovaných javov. Úlohy kontroly:

1. zisťovanie skutočného stavu,
2. porovnávanie skutočného stavu s plánovaným,
3. zistenie prípadných odchýlok a ich príčin, vyvodenie záverov a predloženie nápravných opatrení.

Druhy kontroly:
z hľadiska zamerania kontroly rozlišujeme:
vstupnú kontrolu (predbežná kontrola) - kontrola pripravenosti podniku na plnenie plánov, kontrola vstupov do výroby čo sa týka kvality a splnenia požadovaných parametrov,
priebežnú kontrolu - sústreďuje sa na hodnotenie priebehu a kvality transformačných procesov, na kontrolu priebehu realizácie plánu, výstupnú kontrolu - kontrola konečných výsledkov, kontrola kvantity, kvality a ďalších požadovaných parametrov výstupov. Uskutočňuje sa po realizácií plánovaných úloh. Umožňuje uskutočniť súhrnné hodnotenie dosiahnutých výsledkov a poskytovať dôležité informácie pre manažment podniku.

z hľadiska času uskutočňovania kontroly rozlišujeme:
následnú kontrolu - zameriava sa na dosahované konečné výsledky a uskutočňuje sa po realizácii plánovaných úloh.
priebežnú kontrolu - zameriava sa na priebeh operácií pri realizácii plánovaných úloh jej úlohou je hodnotiť priebežné plnenie plánovaných úloh, v prípade vzniku odchýlok uskutočňovať operatívne zásahy. Nazýva sa tiež operatívna kontrola. preventívna kontrola - zameriava sa na kontrolu východísk, t.j. pripravenosti na realizáciu plánovaných úloh. Manažéri pri tejto kontrole zisťujú, či ľudské, materiálové, kapacitné a finančné zdroje zodpovedajú požiadavkám uskutočňovaných procesov.

Fázy kontroly:
1.meranie skutočného výkonu - je prvým krokom v procese kontroly. Zahŕňa stanovenie štandardov (vo fyzických alebo peňažných jednotkách) - na ich základe sa budú hodnotiť jednotlivé aktivity. Ďalej v sebe zahŕňa určenie spôsobu, ako zisťovať skutočný výkon.
2.porovnanie skutočného výkonu so štandardom - skutočný stav sa porovnáva so stanovenými kritériami, pričom môžu nastať dva prípady:
3.skutočnosť je v súlade so stanovenými kritériami,
4.skutočnosť nie je v súlade so stanovenými kritériami - vznikajú odchýlky.
5.návrh nápravných opatrení a zmien - je záverečným krokom. Manažéri hľadajú účinné opatrenia na riešenie odchýlok od štandardov (vytýčených kritérií). V tejto súvislosti sa rozlišujú dva druhy reakcií na vzniknuté odchýlky:
6.ak odchýlka je v rámci vymedzenej tolerancie - manažéri ju považujú za nepodstatnú a nie je potrebné robiť nápravné opatrenia,
7.ak odchýlka prekračuje vymedzenú toleranciu (narušuje plnenie plánov podniku) - manažéri navrhujú nápravné opatrenia